Keďže Turecko je predmetom mnohých európskych sankcií po jeho intervencii v Sýrii, Líbyi a jeho nasadení vo východnom Stredomorí proti Grécku a Cypru, prezident Erdogan vedel, že Fínsko a Švédsko by pre neho boli impozantným prostriedkom tlaku na zmiernenie. tieto sankcie a prinútiť obe škandinávske krajiny podporiť kurdské hnutia. Tým, že RT Erdogan pevne stál na svojom nesúhlase s pristúpením týchto dvoch krajín k Atlantickej aliancii, skutočne dosiahol svoje ciele, a ak oficiálne tlačové správy uvítajú zrušenie veta Ankary pre tieto pristúpenia, čím sa otvorí cesta k zrýchlenému procesu Štokholm a Helsinki, ale pravdepodobne aj Američania museli v reakcii na rastúcu ruskú hrozbu ustúpiť mnohým tureckým požiadavkám, z ktorých niektoré sa nezaobídu bez toho, aby spôsobili určité problémy pri ich implementácii.
Turecké požiadavky sa týkali viacerých bodov, pričom všetky boli prijaté Švédmi a Fínmi počas rokovaní na okraj summitu NATO v Madride. V prvom rade Ankara požadovala ukončenie švédskeho embarga na dodávky zbrojných systémov do Turecka a aby obe škandinávske krajiny začali technologickú obrannú spoluprácu s tureckým priemyslom. Táto požiadavka je významná, pretože v určitých oblastiach umožňuje obchádzanie sankcie zavedené inými európskymi krajinami, ktoré znevýhodňujú priemyselné a technologické úsilie obrany zasnúbený RT Erdoganom na pätnásť rokov. Týka sa to najmä technológií námorného a ponorkového pohonu, ako aj určitých kompozitných materiálov a špičkových zliatin, ktoré v Turecku chýbajú na vykonávanie určitých programov, ako je napríklad tank Altay.

Po druhé, Švédsko a Fínsko sa zaväzujú, že už nebudú podporovať kurdské politické hnutia YPG a že budú presadzovať pevnú politiku proti kurdským teroristickým organizáciám, ktoré ohrozujú Turecko, najmä PKK. Helsinki a najmä Štokholm však zaujali benevolentné pozície voči kurdskej diaspóre, najmä tým, že privítali vodcov YPG a Pešmergov. Tento bod bude obzvlášť kritický vo Švédsku, keďže vláda Magdaleny Anderssonovej len pred niekoľkými týždňami odolala hlasovaniu o nedôvere vďaka podpore Poslankyňa Amineh Kakabaveh kurdského pôvodu a ona sama bývalá Peshmerga, tá druhá to dala jasne najavo táto politická podpora bola podmienená švédskou národnou podporou kurdskej veci. Okrem toho Ankara získala od Štokholmu a Helsínk záruku, že tieto dve škandinávske krajiny priaznivo reagujú na turecké žiadosti o vydanie týkajúce sa možných vodcov teroristických hnutí, čo sa nezaobíde bez výrazných vĺn protestov v oboch krajinách, a to ako politicky, tak aj sociálne.
Zvyšok tohto článku je určený iba pre predplatiteľov - od 1 € prvý mesiac
Články s úplným prístupom sú dostupné v „ Položky zadarmo“. Predplatitelia majú prístup k úplným článkom Analýzy, Správy a Syntézy. Články v archívoch (staršie ako 2 roky) sú vyhradené pre predplatiteľov Premium.
Všetky predplatné sú nezáväzné.
[…] dátum, udržiavať neutrálny postoj, a preto majú rozsiahlu strategickú autonómiu. Žiadosť o členstvo Švédska a Fínska v Atlantickej aliancii po ruskej agresii proti Ukrajine vo februári 2022 zamieša karty […]
[…] pokračovalo, keď Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO, turecký prezident to vetoval, zdanlivo preto, aby prinútil Štokholm a Helsinki sprísniť svoje postoje voči militantom […]