Čína je len čerstvým hráčom na poli exportu protilietadlových systémov, no presadzuje sa na čoraz väčšom počte trhov vrátane Európy. Preto čínske HQ-9, systém porovnateľný s ruským S-300, si Ankara pôvodne vybrala v roku 2015 a podľa tureckých úradov ponúka pomer výkonu a ceny oveľa lepší ako ruské a západné systémy. Ak Turecko pod tlakom svojich spojencov v NATO napokon túto objednávku zrušilo, napokon sa obrátilo na ruské S-400, čo malo pre Ankaru oveľa horšie následky, Peking zaznamenal ďalší úspech, etabloval sa najmä vo svojej sfére vplyvu ale aj v r. krajiny tradične pripojené k ruským systémom. Systém HQ-9 si teda objednalo Alžírsko, Turkménsko, Uzbekistan, Pakistan a dokonca nedávno aj Maroko, zatiaľ čo HQ-22 sa exportoval do Mjanmarska, Thajska, Turkménska a tiež do Srbska.
Presne tomuto poslednému klientovi Peking práve poslal prostredníctvom pôsobivého nasadenia svojho nového veľkého vojenského lietadla Y-20, batérie objednané v roku 2020 Belehradom, ako aj drony MALE CH-92. Celkom 6 dopravných lietadiel Y-20 vykonalo 2-dňový letecký presun cez Baku v Azerbajdžane a Ankaru v Turecku na prepravu systémov do Srbska, čo je samo o sebe ukážkou nových schopností letectva Ľudovej oslobodzovacej armády, resp. svojho národného aparátu. Pre Belehrad, tradičného partnera ruského obranného priemyslu, táto objednávka nebola len o zblížení s Pekingom, ale vyhnúť sa následkom amerických sankcií v prípade nákupu ruských S-400 vzhľadom na legislatívu CAATSA, pričom krajina je kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie.
Zostáva prečítať 75 % tohto článku,
Prihláste sa na odber!
Les Klasické predplatné poskytnúť prístup k
články v ich plnej verziiA bez reklamy,
už od 6,90 €.
prihlásenie k odberu
Zaregistrujte sa na Spravodajca Meta-Defense prijať
najnovšie módne články denne alebo týždenne
[…] […]
[…] 12. apríla 2022 […]