Od konca druhej svetovej vojny majú Švédsko a Fínsko v Európe spoločný osud. Obe krajiny si tak počas studenej vojny zachovali neutrálny postoj, nevstúpili ani do NATO, ani do Varšavskej zmluvy, ba dokonca ani do Európskeho hospodárskeho spoločenstva napriek hlbokej demokratickej kultúre a úzkym väzbám na krajiny západnej Európy a dramatickým epizódam ako napr. poverenec švédskeho premiéra Olofa Palmeho. Po rozpade sovietskeho bloku vstúpili Štokholm a Helsinki v roku 1995 spoločne do Európskej únie, no bez hrozby z Východu ani jeden nechcel vstúpiť do NATO, prejavená neutralita dokonale zodpovedala očakávaniam verejnej mienky v oboch krajinách. . Od roku 2010 a s nárastom moci ruskej armády sa v oboch škandinávskych štátoch začalo objavovať zásadné hnutie v prospech takéhoto členstva, avšak bez toho, aby sa presadilo väčšinovo vo verejnej mienke a stretávalo sa s istým nepriateľstvom zo strany časti politická trieda.
S čoraz agresívnejším postojom Moskvy voči jej susedom sa Štokholm a Helsinki priblížili k svojim západným partnerom, a to aj vo vojenskej oblasti, bez toho, aby prekročili rubikon, pričom postupne sa verejná mienka čoraz viac prikláňala k členstvu v NATO. V predvečer ruského útoku na Ukrajine boli tieto názory v tejto téme stále rozdelené, polovica Švédov a Fínov sa hlásila za takéto členstvo, druhá polovica bola proti. Vypuknutie nepriateľstva 24. februára však malo v mysliach oboch krajín za následok elektrický šok a jasná väčšina Švédov a Fínov, viac ako 60 %, sa odvtedy vyjadrila za pristúpenie svojej krajiny k Atlantická aliancia a koncom minulého týždňa fínska premiérka Sanna Marinová verejne oznámila, že teraz zamýšľa začať parlamentné konzultácie o vstupe svojej krajiny do NATO.
Rovnako ako v roku 1995 však Fínsko chcelo iniciovať spoločnú dynamiku so svojím prvým partnerom a spojencom Švédskom, a preto fínska líderka dnes ráno odcestovala do Štokholmu, aby sa stretla so svojou švédskou kolegyňou Magdalenou Anderssonovou, aby definovala spoločnú pozíciu. na túto tému. Na konci tohto stretnutia obe krajiny oznámili, že sa púšťajú do spoločného postupu pri vstupe do NATO, a to v krátkom časovom horizonte, podľa fínskeho premiéra „do niekoľkých týždňov“ a „do konca júna “ pre jeho švédsky náprotivok. Vzhľadom na sociálno-ekonomické a demokratické ukazovatele týchto dvoch krajín niet pochýb o tom, že toto pristúpenie možno uskutočniť rýchlo, čo je hlavný imperatív na zabránenie Rusku v implementácii odvetných opatrení a nadmerných hrozieb, ktoré by potenciálne mohli zabrániť takémuto procesu.
Zvyšok tohto článku je určený iba pre predplatiteľov -
Články s úplným prístupom sú dostupné v „ Položky zadarmo“. Články vo formáte Flash sú dostupné v plnej verzii 48 hodín. Predplatitelia majú prístup k úplným článkom Analýzy, Správy a Syntézy. Články v archívoch (staršie ako 2 roky) sú vyhradené pre predplatiteľov Premium.
Nákup predplatného je dostupný iba z webovej stránky – časť Predplatné a nástroje
