Zvýši Čína svoju podporu Rusku zoči-voči Ukrajine?

Od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine 24. februára zachovávajú čínske úrady voči Rusku postoj benevolentnej neutrality. V súlade s oficiálnymi čínskymi pozíciami na medzinárodnej scéne Peking opakovane vyzýval k rešpektovaniu hraníc a územnej celistvosti štátov, ako aj k vyrokovaniu riešenia. Pri príležitosti 5. zjazdu Komunistickej strany Číny, ktorý ratifikoval kontrolu Si Ťin-pchinga nad stranou a tým aj nad krajinou, však táto výrazne pritvrdila svoj prejav voči Spojeným štátom a Západu ako celku, najmä v téme Taiwanu, a oznámil, že krajina vynaloží jedinečné úsilie na modernizáciu Ľudovej oslobodzovacej armády v nasledujúcich XNUMX rokoch (trvanie prezidentského obdobia v Číne), čo predstavuje obnovenú a zvýraznenú hrozbu pre autonómny ostrov, na ktorý si Peking nárokuje pod historickou prioritou . A podľa tlačovej správy, ktorú zverejnil čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi v reakcii na blahoželanie, ktoré poslal Vladimir Putin svojmu náprotivku Si Ťin-pchingovi pri príležitosti jeho zvolenia do tretieho funkčného obdobia, sa zdá, že Peking inicioval vývoj svojich pozícií v prospech zblíženia s Moskvou, a to aj vo veľmi spornej oblasti vojny na Ukrajine.

Podľa vyjadreniaa po zvyčajných formulkách na oslavu čínskeho prezidenta Wang Yi vysvetľuje, že Čína bude silne podporovať čínsko-ruské partnerstvo, ale aj iniciatívy Moskvy zamerané na „ prekonávanie ťažkostí, odstraňovanie nepokojov, dosahovanie strategických rozvojových cieľov a ďalšie etablovanie statusu Ruska ako veľmoci na medzinárodnom poli.“. A dodať „ Je legitímnym právom Číny a Ruska realizovať vlastný rozvoj a revitalizáciu, ktorá je plne v súlade s vývojovým trendom doby. Akýkoľvek pokus zablokovať postup Číny a Ruska nikdy nebude úspešný.“, čím sa očividne vytvorila priama paralela medzi ruskými územnými nárokmi na Ukrajine a požiadavkami Pekingu, pokiaľ ide o Taiwan, a v skutočnosti sa porušil postoj, ktorý až doteraz sledovala čínska diplomacia.

Faktom je, že rozpory čínskeho postoja do značnej miery podčiarkla ruská agresia voči Ukrajine. Peking skutočne oficiálne odmieta akúkoľvek redefiníciu medzinárodných hraníc a vyzýva na vyriešenie rôznych územných otázok prostredníctvom rokovaní. Na druhej strane je táto pozícia bokom, pokiaľ ide o čínske ambície, či už v súvislosti s Juhočínskym morom, ale aj Taiwanom, Peking napríklad tvrdošijne odmieta, aby Taipei mohol zorganizovať referendum o sebaurčení, to predstavuje casus belli pre čínske orgány, čo by viedlo k okamžitému začatiu vojenskej operácie. Tento postoj je očividne nezlučiteľný s ruskými akciami na Ukrajine, ktorá nielenže vykonala dobyvateľskú vojenskú operáciu, ale územné zisky zdôvodnila aj referendami, určite falošnými, no napriek tomu referendami. Pre Peking je však tiež absolútne nevyhnutné, aby z tejto vojny vyšla Moskva, ak nie víťazne, v každom prípade ospravedlňujúc aspoň územné zisky a strategickú labu. A zdá sa, že tento posledný aspekt dostal prednosť pred tradičnými čínskymi verejnými pozíciami.

Zostáva prečítať 75 % tohto článku,
Prihláste sa na odber!

Les Klasické predplatné poskytnúť prístup k
články v ich plnej verziiA bez reklamy,
už od 6,90 €.

prihlásenie k odberu