Diplomatická a bezpečnostná kríza vyplývajúca z masívneho nalodenia sa na 3 plavidlá ukrajinského námorníctva ruským námorníctvom z Čierneho mora v Keršskom prielive vrhá nové svetlo na ciele Moskvy v Azovskom mori.
Rovnako ako nároky Číny v Čínskom mori, Rusko teraz požaduje takmer kontrolu nad Azovským morom, a to najmä kontrolou vstupov a výstupov ovládaním úžiny oddeľujúcej Azovské more a Čierne more. Ukrajina by v skutočnosti zistila, že je schopná prechádzať plavidlami medzi svojimi prístavmi v Čiernom mori, ako je Odesa, a prístavmi v Azovskom mori, ako je Mariopol.
Okrem zjavných ekonomických dôsledkov pre činnosť ukrajinských prístavov, toto vysťahovanie ukrajinských práv zbavuje krajinu aj zdrojov ropy a plynu objavených v oblasti, ktorá bola donedávna ukrajinská.
Úplná kontrola nad Azovským morom umožňuje ruským silám rýchlo a jednoducho rozmiestniť sily medzi ruskými prístavmi a ukrajinským pobrežím, čo by poskytlo dôležitú výhodu, ak by sa Moskva rozhodla vykonať ofenzívu na prepojenie Donbasu a Krymu. pevninu, vojensky dobytím pobrežných oblastí oblasti.
Ukrajinské orgány preto majú málo možností, pričom žiadna nie je mimoriadne konštruktívna, zatiaľ čo Moskva zvyšuje príležitosti a posilňuje svoje regionálne postavenie.
Tvárou v tvár tomu je Európa pozoruhodne bezmocná. Všetky európske hlavné mestá vyzývali na pokoj a zdržanlivosť bez toho, aby dokázali navrhnúť východisko z krízy tvárou v tvár ruskej moci v regióne. Berlín dokonca výslovne vyzval Kyjev k maximálnej zdržanlivosti, hoci je to Ukrajina, ktorá je okrádaná o svoje územie a medzinárodné práva.
Táto situácia to pripomína v Čínskom moria to, čo sa rozvíja okolo Taiwanu. Odteraz sú všetky prieniky západného námorníctva do čínskej zóny kontroly predmetom zásahu čínskeho námorníctva a námorného letectva a čoraz silnejších oficiálnych tvrdení Pekingu.
A skutočne, aj keď americké, austrálske, japonské a dokonca aj európske námorníctvo pokračuje v presadzovaní medzinárodného práva ignorovaním čínskych invektív pravidelným prenikaním do týchto oblastí, tieto misie sú teraz čoraz citlivejšie, a preto sú naplánované veľmi precízne.
V oboch prípadoch môžeme len konštatovať účinnosť úspešnej stratégie pod vedením Moskvy a Pekingu a očividnú impotenciu západných demokracií zoči-voči nej.
Západní lídri majú v dôsledku svojej závislosti od týchto autoritárskych síl, od ruského plynu pre Európanov, od čínskej priemyselnej a finančnej sily pre Spojené štáty americké len obmedzené možnosti, ako sa im vyrovnať, navyše obmedzení verejnou mienkou, ktorá je čoraz nepriateľskejšia voči vojenskej opozícii voči týmto krajín.
Porovnanie nie je správne, ale súčasná situácia sa vyvíja podobne ako na konci 30. rokov 2. storočia skĺznutie k druhej svetovej vojne. Nenechajme sa pomýliť, keď upadnú demokracie, upadne s nimi aj svetový mier.