Po veľmi ťažkom začiatku sa programu FCAS podarilo v roku 2023 dostať zo zabehnutých koľají, v ktorých sa ocitol, a to vďaka politickej dohode pevne stanovenej tromi francúzskymi, nemeckými a španielskymi ministrami obrany.
Odvtedy sa zdá, že program je na bezpečnejšej trajektórii, aj keď sa súčasné záväzky rozšíria len na fázu 1b demonštračnej štúdie, a bude potrebné znova prerokovať priemyselné zdieľanie nad rámec tohto, čo určite vytvorí nové trenie.
Popri napätí okolo otázok priemyselného zdieľania alebo dokonca špecifikácií, ktoré sa líšia v závislosti od letectva, by sa mohol čoskoro objaviť nový predmet nezhôd, aspoň vo Francúzsku.
V skutočnosti sa zdá, že program FCAS ani zďaleka nepredstavuje optimalizované rozpočtové riešenie, ktoré predložila francúzska exekutíva na zdôvodnenie tejto európskej spolupráce, bude stáť viac, a dokonca oveľa viac, francúzske verejné financie, ako aj ich priemyselníkov. že ak by bol program identicky vyvinutý samotnou leteckou priemyselnou a technologickou základňou národnej obrany, s rozdielom v nákladoch pre francúzskych daňových poplatníkov až 20 miliárd EUR.
Sommaire
Európska spolupráca je podľa francúzskej exekutívy jedinou alternatívou financovania rozvoja programu FCAS
Od spustenia programu FCAS sa prejav francúzskej exekutívy na zdôvodnenie spoločného vývoja s Nemeckom, potom so Španielskom, neodchýlil ani o milimeter: náklady na vývoj bojového lietadla a jeho systému systémov 6. také vysoké, že ich už nemôže podporovať ani jedna európska krajina, dokonca ani Francúzsko.
Táto téma bola pri mnohých príležitostiach nastolená na verejnej scéne, najmä francúzskymi poslancami a senátormi, ktorí sa pýtali vlády, aby vedela, či je Francúzsko schopné samostatne vypracovať takýto program, najmä keď bol program na pokraji rozbitia.
V odpovedi, ktorú vtedy poskytla exekutíva, ako aj DGA, sa tvrdilo, že ak by Francúzsko malo realizovať takýto program samo, bol by nevyhnutne menej efektívny a menej všestranný, ako plánuje FCAS v súčasnosti, a to najmä z rozpočtových dôvodov. Inými slovami, pre francúzsku vládu neexistovala žiadna spása, okrem tejto francúzsko-nemeckej, potom európskej spolupráce.
Kooperatívny program FCAS bude stáť Francúzsko o 14 miliárd EUR menej, ako keby to malo robiť samo.
Štúdia údajov, ktoré sú dnes k dispozícii, by v skutočnosti podporila stanovisko vlády. Celkový rozpočet na výskum a vývoj pre celý program FCAS by tak dosiahol 40 miliárd eur, čo by umožnilo každému účastníkovi prispieť len 13,3 miliardy eur, alebo viac-menej jednou miliardou eur na krajinu a rok, až do roku 2036 a spustenia výroby samotných lietadiel.
Aj keď vezmeme do úvahy empirické pravidlo, ktoré diktuje, že spoločný rozvoj generuje dodatočný multiplikátor nákladov zodpovedajúci druhej odmocnine počtu účastníkov, t. j. 1,73 pre 3 krajiny, Francúzsko ušetrí dobrých 10 miliárd EUR na vývojovej fáze programu.
Táto medzera sa ešte prehlbuje pri započítaní obstarávacích nákladov na samotné zariadenia. Na podporu tohto tvrdenia je potrebné nastaviť určité počiatočné hodnoty. Jednotková cena lietadla, ak by bolo vyrobené len vo Francúzsku, sa teda bude považovať za 140 miliónov eur vrátane dane s dodatočným balíkom služieb a vybavenia vo výške 40 miliónov eur vrátane dane na lietadlo. Zvážime tiež, že náklady na výskum a vývoj pre Francúzsko by boli 30 miliárd EUR a že Francúzsko získa 200 zariadení.
Pokiaľ ide o európsky program FCAS, zvážime dodatočné náklady na zariadenie a na službu a vybavenie vo výške 10% spojené so spoluprácou (ktorá je veľmi nízka), t. j. 144 a 54 miliónov eur, pričom koeficient vydelíme dva empirický multiplikátor medzinárodnej spolupráce od 1,73 (druhá odmocnina z 3) na 1,37, za predpokladu príkladnej spolupráce medzi týmito tromi krajinami a ich výrobcami a veľmi málo odchýlok, ako sú tie, ktoré sa pozorovali okolo programov A400M alebo NH90, pri nákladoch na výskum a vývoj EUR. 36 miliárd.
Nakoniec zvážime, že Nemecko objedná 175 lietadiel a Španielsko 125, na celkovo 300 lietadiel pre tieto dve krajiny, t. j. postupnú výmenu ich flotíl Eurofighter. Typhoon v roku 2040. Všetky tieto hodnoty sú v podstate konzervatívne hodnoty, ktoré majú tendenciu znižovať účinnosť demonštrácie, ktorá nasleduje.
Na týchto základniach bude 200 lietadiel určených pre francúzske letectvo a námorné sily stáť verejné financie 36 miliárd eur, pri celkovom programe 66 miliárd eur vrátane vývoja, v prípade výlučne národného programu, v porovnaní so 40 miliardami eur na zariadení a 52 miliárd EUR na program v jeho súčasnom formáte.
Inými slovami, v prípade programu FCAS by európska spolupráca mala umožniť francúzskym verejným financiám ušetriť 14 miliárd eur, teda takmer 27 % z ceny programu v porovnaní s výlučne národným programom. Má teda exekutíva právo hlásať prednosti tohto modelu? To nie je ani zďaleka zrejmé z dvoch dôvodov: rozpočtová návratnosť a vývoz.
Rozpočtová návratnosť neutralizuje prínosy spolupráce na štátnom rozpočte v súvislosti s programom FCAS
Rozpočtová návratnosť predstavuje príjmy a úspory vynaložené na štátny rozpočet realizáciou programu a jeho investíciami. Sčítava dane generované priamo a nepriamo investíciami v celom priemyselnom reťazci, ako aj sociálne úspory, ktoré je možné uplatniť v štátnom rozpočte v dôsledku kompenzácie sociálnych deficitov.
V tejto demonštrácii budeme pre väčšiu efektivitu uvažovať o dvoch hodnotách ohraničujúcich koeficient rozpočtovej návratnosti. Prvá, minimálna hodnota, je stanovená na 50 %, vrátane 20 % DPH a 30 % daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Táto hodnota zodpovedá nákladom francúzskych odvodov OECD vo výške 42 %, s priemernou DPH 12 %, zníženou na pevnú DPH 20 %, ktorá sa vzťahuje na vojenské vybavenie.
Druhá hodnota uplatňuje na príjmy keynesiánsky multiplikačný koeficient spojený s dodávateľským reťazcom francúzskeho obranného priemyslu, takmer výlučne francúzskeho, čo vedie k mimoriadne nízkej vývoznej strate pre túto činnosť. V roku 2010 bol tento koeficient vo Francúzsku pre verejné investície 1,39. V tomto prípade budeme brať len 1,3 pre rozpočtový koeficient návratnosti 65 %, čo predstavuje do značnej miery predvolenú hodnotu stropu, berúc do úvahy priemyselný rozmer činnosti a rozmer obrany.
Aplikovaním týchto koeficientov na predchádzajúce hodnoty získame rozpočtovú návratnosť 33 miliárd EUR (50 %) a 42,9 miliárd EUR (65 %) pre výlučne francúzsky program a 22,5 miliardy EUR (50 %) 29,3 miliardy EUR (65 %) pre francúzske verejné financie v prípade európskeho programu.
Všimnite si, že v druhom prípade sme použili priemyselné ekvipotenciálne zdieľanie medzi týmito tromi krajinami na celkový objem objednaných zariadení, t. j. ekvivalent 166,6 (=500/3) zariadení vyrobených vo Francúzsku.
Rozpočtový zostatok, rozdiel medzi výdavkami a príjmami, sa potom stanoví takto:
- Zostatok s rozpočtovou návratnosťou 50 % (nízka hypotéza): – 33 miliárd EUR na program Fr, – 29,1 miliardy EUR na program EÚ
- Zostatok s návratnosťou rozpočtu 65 % (klasická hypotéza): – 23,1 miliardy EUR na program Fr, – 22,4 miliardy EUR na program EÚ.
Vidíme, že po uplatnení rozpočtovej návratnosti má rozdiel v nákladoch medzi týmito dvoma programami, v závislosti od toho, či ide výlučne o francúzsku alebo európsku spoluprácu, s konštantným rozsahom investícií, tendenciu značne klesať, a to v rozsahu od 3,9 (33 EUR – 29,1 miliardy pri nízkej hypotéze) až po 0,7 miliardy eur (23,1 – 22,4 miliardy pri štandardnej hypotéze), v závislosti od predpokladov.
Francúzski výrobcovia by mohli stratiť až 55 miliárd eur na obrate na exportnom trhu kvôli priemyselnému zdieľaniu
Aspekt exportu bol vo Francúzsku vždy predmetom obáv v súvislosti s programom FCAS. Priemyselníci a analytici sa v skutočnosti obávali, že Berlín uvalí svoje právo veta na niektoré kľúčové exportné zmluvy, ako je to dnes v prípade Turecka, pokiaľ ide o Typhoon. Ak sa obavy týkali správnej témy, je pravdepodobné, že neboli na správnom mieste.
V skutočnosti hlavná nevýhoda týkajúca sa programu FCAS, pokiaľ ide o vývoz, nie je spojená s rozsahom ani s možným právom veta Berlína, ale s prerušením priemyselnej činnosti pri vykonávaní týchto medzinárodných príkazov.
V prípade národného programu bude teda vytvorená aktivita úplne vykonaná vo Francúzsku francúzskym BITD, zatiaľ čo v prípade európskeho programu bude rovnomerne rozdelená medzi troch partnerov.
Tu budeme uvažovať, že jednotkové náklady na zariadenie predávané na export sú ekvivalentné jeho jednotkovej cene bez dane, ku ktorej sa pripočítavajú dve série vybavenia a služieb, v porovnaní s iba jednou pre predtým používané armády Fr/De/Es. .
V prípade národného programu je francúzsky obrat bez daní dosiahnutý za 100 vyvezených zariadení 18,3 miliardy eur, 200 zariadení za 36,7 miliardy eur, 300 zariadení za 55 miliárd eur a 400 zariadení za 73,3 miliardy eur. Rovnaký obrat bez dane pre Francúzsko v prípade európskeho programu predstavuje 6,7 miliardy EUR za 100 lietadiel, 13,4 miliardy EUR za 200 lietadiel, 20,2 miliardy EUR za 300 a 26,9 miliardy EUR za 400 vyvezených lietadiel.
V skutočnosti sa rozdiel v obrate medzi francúzskym a európskym programom pre francúzsky BITD pohybuje od 11,6 miliardy EUR do 46,4 miliardy EUR v prospech francúzskeho programu, alebo ekvivalent 140 000 až 557 000 celých ročných pracovných miest. Za obdobie 40 rokov výroby (vysoká hypotéza) rozdiel predstavuje 5 600 až 22 300 pracovných miest na plný úväzok.
Francúzsky štát stratí v súvislosti s programom FCAS až 24 miliárd EUR v dôsledku európskej spolupráce
Záujem exportu pre Francúzsko však nie je len vytvárať priemyselnú činnosť a pracovné miesta. Tie v podstate vytvárajú dodatočné príjmy pre štátny rozpočet, rovnako ako doteraz, prostredníctvom koeficientu rozpočtovej návratnosti.
Tento koeficient, ktorý nepodlieha DPH, je však znížený o 20 % a dve predtým používané referenčné hodnoty sa preto transformujú na 50 % – 20 % = 30 %, minimálnu hodnotu a 65 % – 20 % = 45 %. , hodnota stropu.
Po aplikovaní na francúzske čísla obratu vytvorené podľa exportnej hypotézy teda získame:
| Spätný export (30 %) | Program Fr | Program Eu | Rozdiel (€ m) |
| 100 aplikácií. vyvezené | 5 500 | 2 017 | 3 483 |
| 200 aplikácií. vyvezené | 11 000 | 4 033 | 6 967 |
| 300 aplikácií. vyvezené | 16 500 | 6 050 | 10 450 |
| 400 aplikácií. vyvezené | 22 000 | 8 067 | 13 933 |
| Spätný export (45 %) | Program Fr | Program Eu | Rozdiel (€ m) |
| 100 aplikácií. vyvezené | 8 250 | 3 025 | 5 225 |
| 200 aplikácií. vyvezené | 16 500 | 6 050 | 10 450 |
| 300 aplikácií. vyvezené | 24 750 | 9 075 | 15 675 |
| 400 aplikácií. vyvezené | 33 000 | 12 100 | 20 900 |
Integráciou rozpočtového salda skúmaného v predchádzajúcej časti pre národné akvizície preto získame nasledujúcu tabuľku:
| Zostatok rozpočtu 30 % | Fr Program (v miliónoch EUR) | Program EÚ (v miliónoch EUR) | Rozdiel (v mil. EUR) |
| 100 | -27 500 | -27 119 | - 381 |
| 200 | -22 000 | -25 102 | 3 102 |
| 300 | -16 500 | -23 086 | 6 586 |
| 400 | -11 000 | -21 069 | 10 069 |
| Zostatok rozpočtu 45 % | |||
| 100 | -14 850 | -19 350 | 4 500 |
| 200 | -6 600 | -16 325 | 9 725 |
| 300 | 1 650 | -13 300 | 14 950 |
| 400 | 9 900 | -10 275 | 20 175 |
Ako vidíme, jediný prípad, v ktorom by sa európsky program FCAS ukázal byť z rozpočtového hľadiska efektívnejší ako identický francúzsky program FCAS, bol pozorovaný s rozpočtovou návratnosťou pri nízkej hypotéze 50 %/30 % a s celkový export 100 zariadení alebo menej.
Naopak, v prípade rozpočtovej návratnosti 65 %/45 %, čo je navyše ďaleko od nepravdepodobnej hypotézy týkajúcej sa obranného priemyslu, by program FCAS bol nielen efektívnejší až o 20 miliárd EUR v národnej verzii, ale od 300 vyvezených lietadiel, dokonca by to pre verejné financie dosiahlo kladné saldo rozpočtu, čo znamená, že by to prinieslo viac príjmov a rozpočtových úspor, ako by to stálo štát.
Avšak 300 zariadení je presný počet Rafale vyváža dnes, kým Dassault Aviation môže v nasledujúcich mesiacoch a rokoch tento celkový predaj ešte výrazne zvýšiť.. Nezabúdajme tiež, že 70 % krajín používateľov Mirage 2000 sa obrátilo na Rafale dodnes, a to Peru by čoskoro mohlo urobiť to isté, a že počet Rafale exportovaný v súčasnosti prevyšuje objem Mirage 2000.
záver
Ako vidíme, program FCAS vo svojej súčasnej európskej organizácii ani zďaleka nie je ospravedlniteľný rozpočtovými argumentmi a ešte menej možnými nevýhodnými technologickými kompromismi, ak by sa mal realizovať samostatne. Naopak, okrem počiatočnej fázy výskumu a vývoja sa všetky ostatné priemyselné fázy ukazujú ako oveľa efektívnejšie, rozpočtovo, sociálne, ako aj z hľadiska vytvorených pracovných miest, v hypotéze výlučne národného modelu.
Na záver si všimnime, že ak spolupráca dnes uľahčí financovanie programu v jeho počiatočnej fáze výskumu a vývoja, mnohí ľudia okolo tohto programu sa obávajú značného rozpočtového kroku, ktorý bude musieť urobiť od roku 2031, keď bude priemyselná fáza a zdieľanie nákladov stratí účinnosť.
V skutočnosti, akonáhle sa uvedú do perspektívy všetky rozpočtové aspekty, ale aj priemyselné ťažkosti, ktoré sa vyskytli počas rokovaní, sociálny aspekt a riziká priamo spojené s programami spolupráce, sa zdá, že dnes už nič nenasvedčuje v prospech pokračovania FCAS vo svojom súčasnom modeli, ak nie politickou dogmou uprednostňujúcou európsku spoluprácu, a možnou túžbou zamaskovať budúce výdavky, ktoré bude ťažké financovať, výdavkami, ktoré sú dnes vo fáze vývoja ľahšie udržateľné.
Okrem toho je situácia úplne rovnaká, ale tentoraz v prospech Nemecka, pokiaľ ide o program MGCS, Berlín, ktorý má v skutočnosti všetky zručnosti, a neviazaný medzinárodný trh s Leopard 2, vyvinúť svoj nový tank sám a urobiť ho rentabilným z rozpočtu prostredníctvom exportu, čo bude pre Paríž oveľa ťažšie. Berlín však vie, že v prípade potreby môže financovať vývoj MGCS sám, čo dnes v prípade Francúzska v súvislosti s programom FCAS nie je, aspoň v súčasnom politickom a rozpočtovom kontexte.
Faktom zostáva, že medzi programom, ktorý stojí 12 alebo 15 miliárd eur na 300 tankov novej generácie, a programom, ktorý stojí 70 miliárd eur na 200 bojových lietadiel, nie je možné kompenzovať jedno druhým a prevádzkové a rozpočtové straty príjmy spojené so zdieľaním v rámci programu FCAS tými, ktoré budú generované programom MGCS, robia z tejto celkovej francúzsko-nemeckej dohody FCAS + MGCS silný odrazový mostík pre nemecký priemysel, bez skutočných náprotivkov pre francúzsku časť, práve naopak.
Článok od 5. augusta v plnej verzii do 14. septembra 2024
