Ak je doktrína použitia jadrových zbraní v demokraciách vysoko politickou témou, je jasné, že za päťdesiat rokov sa len málo zmenilo, či už vo Francúzsku, vo Veľkej Británii ako v Spojených štátoch. Počas poslednej prezidentskej kampane v USA kandidát Joe Biden sľúbil, že začlení pevné pravidlo o používaní týchto zbraní, ak bude zvolený, a vzdá sa ich, pokiaľ nebudú napadnuté inými zbraňami. A keďže ich bolo pred ním veľa, Joe Biden sa konečne vzdal implementácie takejto doktrínydržiac sa veľmi tradičnej doktríny o použití jadrových zbraní iba vtedy, ak by životne dôležité záujmy Spojených štátov alebo ich spojencov boli vo vážnom ohrození, veľmi podobnému tomu, ktoré implementovalo Francúzsko a Veľká Británia, ale tiež, prinajmenšom z z hľadiska strategických zbraní zo strany Ruska.
Zvrat Joea Bidena bol nielen predvídateľný, ale očakávaný zo strany Pentagonu aj amerického a spojeneckého strategického ekosystému. Záväzok nepoužiť „prvé“ jadrové zbrane skutočne predstavuje značné koncepčné oslabenie odstrašujúceho postoja, čím sa otvára cesta k mnohým potenciálnym stratégiám obchádzania. Okrem toho predstavuje výrazné zvýšenie rizika pre niektoré z najohrozenejších spojeneckých krajín, ako sú krajiny východnej Európy, ktoré sú členmi NATO, ale aj Južná Kórea a Japonsko, pre ktoré predstavuje strategická ochrana USA pilier ochrany. územnej suverenity a postoja odstrašenia voči Moskve, Pekingu alebo Pchjongjangu. V takom prípade by sa Washington striktne zdržal použitia jadrových zbraní proti protivníkovi, aj keby tento napadol územie spojenca Spojených štátov za predpokladu, že tento nepoužil jadrové zbrane.
Zvyšok tohto článku je určený iba pre predplatiteľov -
Články s úplným prístupom sú dostupné v „ Položky zadarmo“. Články vo formáte Flash sú dostupné v plnej verzii 48 hodín. Predplatitelia majú prístup k úplným článkom Analýzy, Správy a Syntézy. Články v archívoch (staršie ako 2 roky) sú vyhradené pre predplatiteľov Premium.
Nákup predplatného je dostupný iba z webovej stránky – časť Predplatné a nástroje
