mimo hrdinský odpor Ukrajincov a ich prezidenta proti ruským siláma očividná zmena stratégie v útočnom pláne Kremľa, ktorý sa vracal ku konvenčnejšej stratégii, ale aj oveľa násilnejšej voči civilnému obyvateľstvu, rozhodnutie Vladimíra Putina začať túto ofenzívu proti Ukrajine spôsobilo v medzinárodnom meradle geopolitickú prílivovú vlnu magnitúda nevídaná od pádu Berlínskeho múru. Pretože ak ruská armáda vážne podcenila schopnosť odporu armády, ale aj ukrajinských civilistov, Kremeľ zasa hlboko podcenil jednotu a odpoveď, ktorú západniari prejaviaa najmä Európanov, čím sa tento konflikt, ktorý mal pôvodne trvať len niekoľko dní, premenil na patovú situáciu medzi Ruskom a Európanmi v intenzite porovnateľnej s euroraketovou krízou. Odteraz je to práve režim Vladimíra Putina, ktorý je v očiach Európanov, tak odhodlaných, že Američania a Číňania zostávajú zatiaľ pozoruhodne diskrétni.
Brutálne prebudenie Európanov
Až do začiatku ruskej ofenzívy uvažovalo len veľmi málo európskych lídrov že by mohlo dôjsť k takémuto masívnemu útoku. Je pravda, že medzi veľmi účinnými kampaňami ovplyvňovania, ktoré viedli médiá a ruská diplomacia voči početným názorovým sprostredkovateľom a think-tankom, a podporou, ktorú Moskva priamo alebo nepriamo poskytuje určitým politickým stranám a niektorým z ich lídrov, mnohí európski lídri a volený zástupcovia radšej odvrátili zrak od mnohých znakov, ktoré od roku 2012 ukazovali, trajektóriu vojenského programovania krajiny, jej čoraz pevnejšie uchopenie vlastnej verejnej mienky a radikalizácia jej diskurzu na medzinárodnej scéne. Vladimir Putin, utešený pasivitou Západniarov a najmä Európanov, utvrdil istotu, že títo sa nikdy nepostavia do cesty jeho ambíciám, nech už by boli akékoľvek, pričom Spojené štáty zároveň nemohli systematicky konfrontovať Rusko a Čínu.
Od začiatok ruského útoku na Ukrajinua prekvapenie spôsobené globálnou ofenzívou zameranou na ciele, ktoré ďaleko presahujú samotný Donbas, si väčšina európskych lídrov a všeobecnejšie národných a európskych volených predstaviteľov zrazu uvedomila svoju chybu v úsudku, čo viedlo k dynamike rastúce odhodlanie na starom kontinente siahajúce ďaleko za hranice únie či dokonca NATO. Európa sa za pár dní premenila na politickú mocnosť, podarilo sa jej odložiť všetko napätie, ktoré proti nej bolo len pred pár dňami a ktoré sa teraz zdá byť veľmi bezvýznamné vzhľadom na ukrajinské utrpenie. riziká požiaru, ktoré predstavujú postoje Kremľa. Takto sa Európanom za necelý týždeň podarilo zaviesť plán ekonomických sankcií veľkého odhodlania, ktoré už viedli k vážnym následkom pre ruskú ekonomiku, aktívne podporovať Ukrajinu a dokonca splniť očakávania prezidenta Zelenského, aby jeho krajina môže vstúpiť do Únie, čo sa pre Kremeľ blíži k najhoršiemu scenáru.
Masívna podpora Ukrajiny a rýchle prezbrojenie Európanov
Okrem týchto oveľa viac než len symbolických politických a ekonomických postojov, ktoré zaviedla Európska únia, sa v priebehu niekoľkých dní premenila na veľkú geopolitickú mocnosť, ktorá sa práve pripravuje, a to oznámením svojho rozhodnutia vojensky podporiť spolu s pomocou poskytovanou Európskou úniou. Samotné európske krajiny, Ukrajina vo svojom boji. Ak by túto túžbu dlhodobo podporovala Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie a bývalá ministerka obrany Angely Merkelovej, Charles Michel, predseda Európskej rady a bývalý belgický premiér, a zastupovala strategický cieľom francúzskeho prezidenta narazila na odmietnutie väčšiny ostatných európskych hlavných miest v obave z oslabenia NATO. Dnes je to však EÚ, nie NATO, kto vedie obvinenie proti Kremľu, pričom NATO koná diskrétnejšie, ale rovnako efektívne, aby posilnilo obrannú pozíciu samotných európskych krajín, čo v skutočnosti ukazuje, že tieto dva orgány nedokázali iba spolupracovať, ale že v tejto artikulácii našli komplementaritu posilňujúcu ich príslušnú a spoločnú účinnosť.
Je to však nepochybne zmena postoja Nemecka, ktorá dala začiatok európskeho posunu prostredníctvom hlasu kancelára Olafa Sholtza v prejave pred Spolkovým snemom v nedeľu, ktorý oznámil rýchlu rekonštrukciu nemeckých vojenských kapacít prostredníctvom plánovanej investície vrátane výnimočnej obálky. 100 miliárd EUR a rozpočet, ktorý presiahne 2 % HDP. Európania zrazu pochopili, že majú ekonomickú a demografickú kapacitu na vybudovanie dostatočnej vojenskej sily na neutralizáciu ruských ozbrojených síl, najmä preto, že je viac než pravdepodobné, že do podobného programu sa zapoja aj Paríž a Londýn, keďže tieto 3 európske krajiny vždy vyvážili svoje obranné investície od remilitarizácie Spolkového Nemecka.
Transformované svetové bilancie
Zostáva 75 % tohto článku na prečítanie. Pre prístup k nemu sa prihláste na odber!
Les Klasické predplatné poskytnúť prístup k
články v ich plnej verziiA bez reklamy,
už od 1,99 €. Predplatné Prémiový tiež poskytnúť prístup k archív (články staršie ako dva roky)
Komentáre sú uzavreté.