Počas studenej vojny mali obe strany rakety a bomby s jadrovými hlavicami s nízkou účinnosťou, ktoré boli určené na použitie nie proti mestám alebo priemyselnej infraštruktúre, ale proti vojenským silám. Vtedy sme hovorili o taktických jadrových zbraniach. Vtedajšia doktrína chcela, aby bolo možné použiť tieto zbrane bez prekročenia prahu spúšťania strategickej paľby, a to recipročnej likvidácie protivníkov medzikontinentálnymi balistickými raketami implementujúcimi strategické jadrové nálože o sile niekoľkých stoviek kiloton.
Už vtedy sa proti takýmto scenárom ozývalo množstvo hlasov, ktoré usúdili, že je nemožné predpovedať reakciu protivníka na jadrový požiar, dokonca ani taktický, ak by mal aj jadrové zbrane. V poslednej dobe sú to tieto Výskumníci z Princetonu, ktorí zdôraznili simulácie že použitie taktických jadrových zbraní by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k strategickej eskalácii. Iste, tieto teórie sú často kritizované, s viac-menej objektivita, Faktom však zostáva, že prekročenie jadrového prahu, taktické alebo iné, otvára úplne neznámu oblasť možností, pretože sa nemôže zakladať na žiadnej štatistickej štúdii, ktorej dôsledky by mohli byť navyše kataklyzmatické.
Zvyšok tohto článku je určený iba pre predplatiteľov
Les Klasické predplatné poskytnúť prístup k
všetky články bez reklamy, už od 1,99 €.
prihlásenie k odberu
Zaregistrujte sa na Spravodajca Meta-Defense prijať
najnovšie módne články denne alebo týždenne