Dalo sa to očakávať. Sotva sa vrátil z 2-týždňového ústrania, na ktorom sa zúčastnili americkí zástupcovia a senátori, Kongres Spojených štátov, v ktorom sa stretli nielen demokrati, ale aj mnohí republikánski volení predstavitelia, okamžite vyhlásil, oznámil to pred 4 dňami, ktorú súrne pripravoval séria sankcií voči Turecku po útoku kurdských spojencov, ktorý prebieha už 5 dní. Konkrétne by Washington mohol uvaliť embargo na všetky dodávky zbraní a obranných systémov do Ankary s výrazne väčšou váhou, ako keď Francúzsko, NemeckoHolandsko, Švédsko, Fínsko a Nórsko tak robia. Všimnite si však, že zmienka o energetike akoby z deklarácie zmizla, no možno bude skutočne začlenená do textu samotného zákona.
Turecké ozbrojené sily dnes používajú početné americké zbraňové systémy, pričom ich hlavným dodávateľom obranných technológií sú Spojené štáty, nasledované Španielskom a Talianskom. Turecké sily tak využívajú viac ako 350 bojových lietadiel amerického pôvodu F16, F5 a F4, viac ako 1500 bojových tankov M60 a M48, takmer 6000 bojových vozidiel pechoty M113 a ACV-15, ako aj viac ako 450 M109, M270 a Mobilné delostrelecké systémy MGM140. Nakoniec používajú viac ako 300 vrtuľníkov vyrobených v USA, vrátane CH47 Chinooks a UH-60 a S70 Black Hawks. Ak však opatrenie bude mať nepochybne významnú diplomatickú váhu, jeho operačná váha bude oveľa obmedzenejšia, keďže turecký obranný priemysel dnes zabezpečuje takmer všetku údržbu a modernizáciu svojho vybavenia bez toho, aby sa kvôli tomu uchyľoval k americkým a európskym spoločnostiam.
Tvrdé opatrenie amerických poslancov určite spôsobí nepríjemnosti RT Erdoganovi, ktorý už vie, že stratil poslednú podporu v americkom Senáte, ako aj v Snemovni reprezentantov. Je to však predovšetkým Donald Trump, ktorý sa po včerajšom potvrdení rozkazu o stiahnutí 1000 príslušníkov amerických špeciálnych jednotiek, ktorí boli rozmiestnení v blízkosti kurdských síl, ocitá vo veľkej izolácii. Prezidentove zdôvodnenia pre opustenie kurdských spojencov, ako napríklad výzvy pre Európanov, aby „zostali svojich štátnych príslušníkov z kurdských väzení“, značne stratili svoju účinnosť, najmä s ohľadom na americkú verejnú mienku. Dokonca aj veľmi verná americká evanjelická cirkev, pilier prezidentovho elektorátu, pred dvoma dňami oznámila, že sa po opustení Kurdov v Sýrii dištancuje od pozícií D. Trumpa.
Zároveň Kurdi a vláda Bašára Asada podpísali pod záštitou ruských úradov dohodu zameranú na zabrániť tureckým silám vstúpiť do Sýrie. Táto dohoda viedla k rýchlemu nasadeniu 5000 mužov sýrskych lojálnych síl do miest Kobani a Ras al-Ain, pričom so sebou vzali ťažkú techniku, obrnené jednotky, delostrelecké systémy a protilietadlovú obranu, ktorá Kurdom chýba. Ruské úrady sú vo svojich vyhláseniach mimoriadne opatrné a odmerané a viditeľne sa snažia priviesť tureckého prezidenta späť do prijateľnejších pozícií bez toho, aby sa museli otvorene postaviť na stranu proti nemu. Ale odhodlanie toho druhého, ktorý vie, že dnes hrá veľkú časť svojej dôveryhodnosti, a teda aj svojej politickej budúcnosti, môže Vladimíra Putina viesť k tomu, že bude musieť opäť zasiahnuť na podporu svojho sýrskeho spojenca, ak natoľko, že Turecké letectvo prišlo priamo napadnúť sýrske sily.
Jedna vec je istá, nech už bude záver tejto krízy akýkoľvek, zanechá hlboké stopy vo vzťahoch medzi Tureckom a jeho susedmi, partnermi alebo spojencami, či už sú to Sýrčania, Iránci, Európania, Američania a Rusi. Na medzinárodnej scéne toho už prezident Erdogan veľa nemá ako spojenec ako pakistanské úrady, s ktorým ho spája evidentná ambícia, ako aj Katar, s ktorým ho spája Moslimské bratstvo. Môžeme sa tiež čudovať, akú úlohu v tejto rovnici zohráva Čína, vzhľadom na jej očividnú diskrétnosť v tejto otázke od začiatku krízy, jej blízkosť k Pakistanu a vzhľadom na záujem, ktorý by mal Peking na vytvorení silnej aliancie s Tureckom s veľmi žiadanou strategickou pozíciou v Stredozemnom mori, na Blízkom východe a smerom k Európe.
Turcko-sýrska kríza, ktorá sa dnes odohráva, sa javí, podobne ako kríza na Balkáne v roku 1914, ako kolíska ambícií všetkých svetových veľmocí a ich vodcov v kontexte rastúceho napätia a opätovných pretekov v zbrojení. Uvidí sa, kam to každého z hercov zavedie...
