Simulácia vojenských stretnutí alebo wargamingu sa stala preferovaným nástrojom na výcvik technického a taktického myslenia vojenského personálu, najmä dôstojníkov. Ak sa však technická presnosť a ponorenie do týchto simulácií v posledných rokoch značne zvýšili, vďaka čoraz výkonnejším počítačovým nástrojom je ľudský faktor, hoci je ústredným prvkom vedenia vojenských operácií, výrazne nedostatočne zastúpený. V tomto článku sa pozrieme na to, ako by bolo možné tento faktor zaviesť, aby sa čo najlepšie priblížili skúsenosti používateľov počas simulácií tým, s ktorými sa stretnú v oblasti operácií.
Modelovanie účinkov ľudského faktora vo vojenských stretnutiach
Dnes je väčšina bojových simulácií používaných na výcvik personálu založená na modelovaní výkonnosti použitého vybavenia, v lineárnom prístupe k schopnostiam a výkonom jednotiek vytvorených na základe dostupného vybavenia a vo všeobecnosti logistického toku. podpora dodávanej energie. Tento prístup však trpí mnohými prevádzkovými protipríkladmi, kde jednotky vybavené vysokovýkonným zariadením a so zavedeným logistickým tokom mali výkony oveľa nižšie ako tie, ktoré bolo možné dosiahnuť.
Preto vo februári 2018, v prvých dňoch operácie Olivier Branch v severnej Sýrii, turecké sily, hoci boli vybavené veľmi účinným tankom Leopard 2A4, boli rozbité bojom zocelenými jednotkami Peshmerga len s ľahkými zbraňami a protitankovými raketami typu RPG. Niekoľko Leopard a M60 boli zničené alebo opustené ich posádkami po intenzívnom, ale krátkom stretnutí. V rovnakom duchu bolo niekoľko irackých ťažkých tankových jednotiek T72, hoci opevnených a lepších čo do počtu a palebnej sily, tiež zničených a zničených jednotkami americkej armády Bradley počas prvej vojny v Perzskom zálive. V oboch prípadoch bola efektivita jednotiek do značnej miery ohrozená nedostatkom skúseností jej personálu.
Naopak, čečenské sily počas prvej čečenskej vojny v roku 1992 zdecimovali ruské obrnené sily, aj keď boli vybavené T80 a BMP-2. Ak ruské sily nebojovali, čečenské sily zložené prevažne z veteránov, ktorí sa zúčastnili sovietskej intervencie v Afganistane, boli veľmi ostrieľané a čo najlepšie využili vlastnosti terénu, v tomto prípade mesta Groznyj, aby eliminovať ruské obrnené sily. Podobne britské expedičné sily získali prevahu nad svojimi argentínskymi protivníkmi počas vojny o Falklandy nie vďaka efektívnejšiemu vybaveniu, ale kvôli nasadeniu profesionálnych síl proti silám zloženým prevažne z brancov.
V týchto príkladoch sa kľúčovým faktorom zdá byť zosilnenie síl, agregácia medzi bojovými skúsenosťami a výcvikom, ktorý mali pred nasadením. Samotné otužovanie však nestačí na modelovanie všetkých účinkov spojených s ľudským faktorom počas zásnub.
A tak počas druhej vojny v Iraku v roku 2002 jednotky Republikánskej gardy Saddáma Husajna preukázali v prvej fáze konfliktu len veľmi obmedzenú bojovnosť, ktorá nesúvisela s tou, ktorú predviedli desať rokov predtým. Sily však nestratili na tvrdosti, aspoň nie rovnomerne a tak masívne, ako by sa dalo vyvodiť z pozorovania stretov. Naopak, počas Jomkipurskej vojny v roku 1972 izraelské sily, ktoré čelili egyptským silám rovnako zoceleným bojom, získali prevahu vďaka mimoriadnej bojovnosti, ktorú si mnohí a posteriori vysvetľovali spomienkou na šoa v mysliach bojovníci. V skutočnosti, aj keď je to v počte a niekedy aj v technológii menejcenné, v tomto konflikte nakoniec rozhodne izraelská bojovnosť a vôľa poraziť.
Toto správanie je možné modelovať vo forme morálneho faktora, agregujúceho bojovú vôľu síl, ktorá by platila pre všetky jednotky v simulácii.
Modelovanie exogénnych účinkov na ľudský faktor
Ľudský faktor je teda možné modelovať pomocou dvoch parametrov. Otužovanie by bolo špecifické pre každú jednotku v simulácii a bolo by fixné počas celého trvania cvičenia, pričom morálka by platila jednotne pre všetky nasadené spojenecké jednotky a mohla by sa počas cvičenia meniť pod vplyvom exogénnych faktorov, ako napr. smrť vodcu alebo endogénne, ako sú vysoké straty alebo rýchla progresia.
Ale ľudský faktor je podmienený aj vonkajšími prvkami, ktoré sa vzťahujú na personál a jednotky. Slabo bitkou zosilnená jednotka teda bude schopná udržať pozíciu, pokiaľ nebude pod paľbou nepriateľa, ale zlomí sa hneď, ako sa nahromadia straty. Ale aj tie najskúsenejšie jednotky dosiahnu svoj bod zlomu pod dlhou a ťažkou paľbou. V skutočnosti bude vhodné pridať parameter napätia pri hodnotení účinkov ľudského faktora, aby sme mali relevantné modelovanie. Toto nastavenie by fungovalo ako modifikátor pri vyhodnocovaní účinkov zosilnenia alebo morálky v simulácii, aby sa účinky rozšírili alebo znížili. Tieto markery napätia by mali obmedzené trvanie podmienené príčinami, ktoré ho vyvolali, a boli by medzi nimi kumulatívne. Čím vyššie skóre napätia, tým viac sa zhoršia negatívne vplyvy na hodnotenie otužovania a morálky. Naopak, čím nižšie je skóre napätia, alebo dokonca negatívne v určitých konkrétnych prípadoch, tým väčšie budú pozitívne účinky.
Nevážený simulačný model ľudského faktora
Prezentovaný model je teda založený na 3 parametroch, kalení, morálke a modifikátore napätia, ktoré pôsobia v rôznych časoch simulácie, aby čo najlepšie odrážali ľudský faktor pri vykonávaní operácií.
Hodnotenie účinkov morálky
Morálka je globálnym údajom pôsobiacim na strategickej úrovni a jej účinky sa budú vyhodnocovať podľa cyklu definovaného pre všetky jednotky (každú hodinu, každé „otočenie“ atď.). Tieto účinky budú určené náhodným prúdom s nízkou amplitúdou, s účinkami korigovanými na modifikátory napätia aplikované na jednotu počas trvania cyklu. Tento prístup nevytvára okamžité účinky na morálku, ale zmenu jej celkovej odolnosti počas stretnutí, ako aj jej schopnosti plniť rozkazy a konať s metódou a presnosťou.
Hodnotenie účinkov otužovania
Stvrdnutie sa vyskytuje na úrovni jednotkových záväzkov, aby sa určili premenlivé dôsledky. Keď je jednotka vystavená nepriateľskej paľbe, vyhodnotenie zosilnenia umožňuje zmierniť účinky na straty, ale aj zmeny na modifikátore napätia, ktorý tam zasahuje ako rekurzívne kritérium: Jeden účinok, overenie zosilnenia je vyhodnotené ako kompenzované modifikátory napätia a môžu viesť k novým modifikátorom. Ale na rozdiel od hodnotenia morálky môže hodnotenie zosilnenia tiež generovať modifikátory palebnej sily, pozitívne alebo negatívne, modelujúce bojovnosť síl; „zlyhania morálky“ vedúce k úplnej strate bojovnosti (jednotka sa vzdáva), stiahnutiu alebo úteku jednotky; modifikátory straty na modelovanie skúseností síl čeliacich paľbe.
Keď sa jednotka dostane pod paľbu nepriateľa, modifikovaný test odolnosti proti napätiu funguje aj ako modelovanie ľudského faktora integrovaním ľudských chýb pri plnení rozkazov, pri vedení paľby podpory, pri jej umiestnení a pri udržiavaní komunikácie. Je zrejmé, že váhové mriežky závisia od vybavenia jednotiek a prostredia, v ktorom pracujú. Jednotka s GPS sa s menšou pravdepodobnosťou stratí alebo poskytne nesprávne taktické súradnice, ako keby pracovala v prostredí, kde je rušený signál GPS a komunikácia.
Modelové váženie
Váha efektov tohto modelu závisí predovšetkým od charakteru simulácie a jej základných parametrov. Cieľom je navrhnúť model, ktorý sa dá ľahko implementovať do existujúcich simulácií, a preto bude závisieť od parametrov používaných týmito simuláciami. Okrem toho, v závislosti od rozsahu simulácie alebo jej účelu, efekty nemožno modelovať rovnakým spôsobom: neurčujeme efekty variácií v ľudskom faktore v mierke bojovej skupiny ako v mierke SGTIA. , alebo ako na mierke bojovej lode či leteckých jednotiek, ktoré sú tam tiež vystavené, hoci inak.
záver
K modelovaniu ľudského faktora vo vojnových hrách a simuláciách vojenského výcviku možno pristupovať jednoduchým a pragmatickým spôsobom, aby sa výrazne zvýšila jeho presnosť, s obmedzeným využívaním náhodnosti, ktorá sa príliš často používa pri riešení problému. Prostredníctvom 2 vážených kritérií, strategickej morálky a zosilnenia, ktoré sú pri vytváraní simulácií tiež celkom jednoducho vážené, parametra vo forme zásobníka reprezentujúceho aktívne modifikátory napätia na jednotke a niekoľkých efektových mriežok navrhnutých tak, aby reagovali na pozorované resp. predpokladanej operačnej realite a pri pôsobení na základné parametre simulácie sa ľudský faktor môže stať dokonca osou simulácie alebo dokonca taktickým a strategickým prístupom, ktorý otvára veľmi zaujímavé možnosti pre výcvik dôstojníkov.
