Zdá sa, že od konca roka 2018 je v prevádzke prvé pozemné/vzdušné stanovište vybavené národne vyrábaným protilietadlovým systémom BAVAR-373 (nazývaným aj TALASH-3).
BAVAR-373 bol vyvinutý Iránom ako kompenzácia za odmietnutie Ruska dodať S-300 v roku 2010. Tento systém je prezentovaný ako konkurent S-300. Obsahuje prehľadový radar MERAJ-4 s dosahom 450 km, radar na riadenie paľby HAFEZ deklarovaný ako AESA s dosahom 250 km, ako aj strely SAYYAD-3 a 4, ktoré sú inšpirované americkými raketami RIM-66B (SM -1MR Blok V), ktoré boli dodané do Iránu pred rokom 1979. Maximálny dosah záberu by bol 200 km.
Dodávka S-300 Ruskom nezastavila tento pôvodný program a to potvrdzuje túžbu Iránu, ako aj rastúceho počtu krajín stať sa autonómnymi vo výrobe zbraňových systémov. Rodina protilietadlových systémov s dlhým dosahom sa s BAVAR-373 ďalej rozrastá, ako aj riziká šírenia týchto systémov s dlhým dosahom. Šírenie pozemných/vzdušných systémov s dlhým dosahom predstavuje z dlhodobého hľadiska riziko, že obmedzí slobodu pôsobenia západných vzdušných síl v čoraz väčších geografických oblastiach.
